Nadpis tohto článku by kľudne mohol byť aj “S férovosťou do Európy nelez”. O tom, že u nás je hooligans scéna úplná piča sa presvedčili viaceré tábory z Československa, ktoré vycestovali na európske poháre. V Európe sa totiž nikto nepýta či je niekto chuligán, ultras alebo fanúšik, či tam prišiel s rodinou alebo za sexturistikou. Proste ťa identifikujú ako fanúšika iného tímu a robia to čo je pre hooligans príznačné – zbijú ťa. Otázka teda znie či my v Československu sme natoľko vyspelí, že nechuligánov (poväčšine) nebijeme alebo sme natoľko pozadu… Slovan v Paríži
Na tento atraktívny výjazd sa vydáva cca 400 belasých rôznymi lietadlami z Bratislavy aj Viedne a to bola hneď prvá chyba.
Deň pred futbalom: V Paríži po prílete si početná skupina domácich odchytáva dvoch brňákov a jedného slovanistu srdečne ich privíta v hlavnom meste Francúzska a kradne im vlajku. Škoda, že nenatrafili na inú skupinu belasých… Večer mladí podgurážení slovanisti rozpútali bitku v krčme a výsledkom boli 4 zatknutí, ktorí strávili dve noci v lochu a boli vyhostení s tým, že ich čaká ešte súd.
Deň futbalu: Veľká skupina čítajúca aj normálnych fans sa zgrupuje pod Eiffelovkou a vyráža smer štadión. Po ceste pár mládencov so šálmi alebo mikinami Boulogne boys dostáva výchovne ponaučenie za to, že kradnúť sa nemá. Jednému z nás sa podarí nájsť krčmu s domácimi radikálmi a na jeho otázku: fight? odpovedajú hneď tým, že ho skupina ľudí bije na zemi Na fotbale sa nič zaujímavé nedeje okrem toho, že 400 slovanistov po góle domácich prehučí celý štadión pokrikom Afrika, Afrika. Na jedného slovanistu žijúceho dlhé roky vo Francúzsku sa nakontaktujú domáci a ponúkajú svoju spoločnosť po zápase. Po ťažkej dohode s nimi napokon obe strany pristupujú na variantu, nech nás domáci po zápase napadnú za štadiónom. Po zápase nás síce fízli eskortujú smerom k metru, ale ich počet a mierumilovný výraz v tvári nám žiadne vrásky nerobí. V našom kordóne sa objavujú dvaja domáci a oznamujú nám, že na ďalšej križovatke nás napadnú. To sa naozaj deje, vlastne skoro deje, pretože domáci sa síce objavili, hodili po nás oheň a potom pred tými pár fízlami zobrali nohy na ramená a zmizli v tme. Škoda, lebo nám nerobilo problém cez fízlov prejsť. Fízli ostali z tohto evidentne zaskočení a za chvíľu sa domáci začali opäť objavovať. Nejavili však žiadny záujem o konfrontáciu, iba nás okukovali cez fízlov a tvárili sa, že tam nie sú. Ešte raz skúšame cez fízlov neúspešne preraziť a potom nás naženú do metra. Ako čerešničku potom domáci hrdinovia stáli nad tunelom do metra a pluli na slovanistov. Ako pozdrav od nás im na hlavy letí informačná tabuľa z metra. Škoda, že nemali domáci záujem ísť cez fízlov keď už sa tam objavili.
Deň po futbale: Skupinu zadržaných slovanistov deportujú fízli priamo na letisko a to ešte tak úžasne, že svoj let nestihli a museli si kúpiť nové letenky. Inú skupinu slovanistov na inom letisku zase vďaka sionistického sprisahaniu (aspoň tak to tvrdí jeden člen skupiny) nevpustia do lietadla a vyhodia z letiska. Vzhľadom k tomu, že celá skupina je solídne ožratá pripadá im ako skvelý nápad ísť domov vlakom. Vo vlaku ešte zadržia ako rukujemníkov dvoch členov Boulogne boys, nad ktorými sa však zľutujú a bez jedinej rany ich asi po hodine pustia.
Resumé výjazdu: Ak nám vylosujú Paríž v budúcnosti vieme ako sa máme zariadiť a vieme ako to v tomto skurvenom meste chodí a domácich budeme biť celý deň.
Bilbao – Slovan
Tento výjazd väčšina radikálov vypustila. Niektorí z rodinných dôvodov, iní z finančných, každopádne sa to dalo čakať, nakoľko tento rok bol pre nás nesmierne náročný na počet zápasov a výjazdov. Napokon sa ukázalo, že je to veľká škoda. V Bilbau sa nás schádza po rôznych osiach cca 15 ľudí z kategórii B a C. Zápas sa hrá 1. decembra a tak si vychutnávame pitie pivečka pri teplote 15 stupňov a zabávame sa. Dve hodiny pred zápasom prichádza info z hotela, kde sú ubytovaní funkcionári a sponzori, že recepciu napadli domáci fans a niekoho hľadali. Vyzbrojujeme sa všetkým čo sa dalo z krčmy zobrať (poháre, flaše, popolníky a dokonca golfová palica) a vyrážame smer štadión. Ožratí sa cítime velice silní, hulákame chorále a napádame miestne linkerské socky. To sme však nevedeli, že kráčame priamo ku domácemu kotlu. Pred štadiónom sa zrazu ocitneme v dave stoviek domácich, naša eufória opadá a začne po nás lietať všetko čo mali domáci po ruke. Pár sa nás skúša postaviť na odpor, ale proti davu nie je šanca. Skáčeme teda cez prvý turniket na štadión, čo sa nepáčilo domácej SBS a tá nás hneď kropí spŕškou z teleskopov. Dvaja naši si odnášajú z tohto zážitku otvorené zranenia hlavy (jeden celkom vážnejšie) a jedného dokonca domáci fans zajali a vyslobodiť ho museli fízli. Na fotbale sa nič zaujímavé nedeje až na igelitky na ihrisku, ktorých sme v jednom momente napočítali 23 Po zápase nás autobusy eskortujú na letisko keď sa zrazu objavuje skupina maskovaných domácich, blokuje autobusy a opakuje sa scenár z pred zápasu a po autobusoch lietajú kamene, fľaše, o okná bijú pracky z opaskov a domáci vyzývajú všetkých, aby z autobusov vystúpili a bojovali. Keďže v autobusoch sú väčšinou funkcionári, sponzori, prostitútky a iní blbečkovia, tak celá situácia vyznieva skôr komicky.
Resumé výjazdu: Podobné ako z Paríža. Ak sa ešte niekedy do Bilbaa dostaneme, tak vieme ako to tam funguje a požičané vrátime aj s úrokmi.
Športu zdar!
{jcomments off}
