Přinášíme ve slovenštině ukázky z knihy 30 Years of hurt od Casse Pennanta. Jelikož hrála Sparta Praha i Slovan Bratislava s řeckými týmy, vybrali jsme ukázky, jak tam dopadli angličtí chuligáni v 80.letech minulého století, kdy bylo anglické chuligánství na vrcholu. Ukázku jsme rozdělili na tři díly. GREECE ‘82
Kazdy z nas ma svoj vlastny nazor o najnebezpecnejsich miestach pre futbalovy zapas, doma alebo v zahranici. Niektori by povedali Millwall, ini Cardiff; jedni si myslia ze Holandsko, druhi zase Nemecko-to zalezi na vlastnych zazitkoch ako to ze aj tie najmensie mesta alebo menej zname krajiny su schopne vas dostat, obzvlast ked ste k nim lahostajni a nepreukazete im respekt ktory si vyzaduju. Turecko bude vzdycky brane ako krajina kde nie je dobre ist na futbal pre obvykle dovody ale pre anglicke zapasy jedno miesto bolo vybrate mnohymi ako najhorsie ktore kedy navstivili: Grecko!
Spomeniete Grecko mnohym fanusikom a oni vam povedia o Beckhamovo priamom kope na Old Trafforde, kde s poslednym nadychnutim strelil gol a kvalifikoval tak svoju krajinu na Majstrovstva Sveta v Japonsku alebo viac castejsie alebo nie o prazdninovych letoviskach ako su Korfu, Kreta, Rhodos a vela inych miest plnych turistami kazdy rok. Velmi malo by o Grecku myslelo ako o nocnej more futbalovych chuliganov… pokial tam neboli!
Lewisham z West Hamu a Lee Spence z Oldhamu navstivili Grecko na medzinarodnych stretnutiach v 1982 a 1989; aj ked v rozdielnom case su ich pribehy az na male detaily totozne a vskutku je to pripad Déjà vu!
LEWISHAM, WEST HAM:
Pocas mojich rokov som vzdy robil riskatne veci na zapasoch ale niet pochyb ze najhorsim miestom ktore som kedy navstivil bolo Grecko v ’82 ked sme tam hrali kvalifikaciu. Bolo to v dnoch ked pre priemerne zarabajuceho cloveka bolo drahe cestovat lietadlom tak som sa rozhodol cestovat vlakom, tak som pouzil lacny a spinavy InterRail. Bola to skurvena cesta. Odchod som mal vo stvrtok v noci zo stanice Victoria, siel som sam ale dufajuc ze stretnem niekoho a cesta bude ubiehat rychlejsie ale dosiel som do Aten v nedelu vecer bez toho aby som videl ist na futbal co len zivu dusu. Bolo to dlha, 2 a pol dna cesta vlakom a kym som dosiel do Aten bol som uplne dobity, ubytoval som sa v hotely a odpadol ako mrtvola.
V pondelok som sa rozhodol pre malu prechadzku, pozriet pamiatky, atrakcie, Acropolis a podobne, kedze som stale sam a nevidel som nikoho kto by sa co len podobal na fanusika. Zrazu z nicoho nic, ked som schadzal z Acropoly, siel som popri akejsi taverne ked tu zrazu koho nevidim-nik iny ako Hickey, Terry Last a asi 20 Chelsea ktorich som poznal z roznych casti Londyna. Pomyslel som si, kurva konecne niekto s kym si mozem pokecat, dat si drink a mat trochu srandy. Tak sme sa pohli dalej a natrafili sme na Irish pub v centre Aten, hned sme si sadli a zacali popijat, nemajuc pri tom problem komu fandime. Preto sme sa rozhodli si tu dat na druhy den stretavku a ist podporit nasu 21-ku, ktora hrala nedaleko.
Stretli sme sa teda znova v tom bare predtym nez sme sli na zapas do Pirea, pristav kde ma stadion Olympiakos a kde sa mal zapas konat. Hned ako sme sa tam dostali, myslel som si ‘Kurva toto vyzera drsne’. Velke davy Grekov, hulakajucich a trubiacich, pozerajuc sa po Anglicanoch. Nikto z nas nemal ziadne farby ale hned im bolo jasne kto sme, pretoze my nie sme najlepsi v maskovani v cudzine a skoro nikto z nas nebol opaleny v letnych mesiacoch, nieto v novembri! Ako sme prechadzali popri, vsetci na nas cumeli a atmosfera bola dost nepriatelska. Dostali sme sa do stadiona a nebolo nas pritom viac ako 100. Hickey sa hned ujal vedenia a zaviedol nas na vrch tribuny mysliac pri tom ak to vypukne, musia na nas ist hore schodmi co nebolo nikdy lahke. Mal pravdu ale to tiez znamenalo ze ak to vypukne nebudeme mat kam ujst, co bol presne nas pripad. Greci to nechali do poslednej minuty zapasu, potom vtrhli na ihrisko a hrnuli sa priamo k nam na tribunu. Za menej ako minutu sa z miesta ktore bolo okolo nas prazdne stalo miesto obliehania stoviek tych skurvenych bastardov. Neboli tam ziadne zabradlia ktore by nas od nich oddelovali kedze to bol zapas 21 nikto nas neocakaval ze tam budeme a tak je mi luto ze to vravim ale skoncili sme prenasledovani na travnik po tom ako sme museli preskakat cez suchy priekop aby sme sa dostali prec!
Vzdy si budem pamatat toho stareho typka ktory bol vo vedeni FA, Teda Crockera, prichadzajuceho cez travnik ako nas doprevadzal k hlavnej tribune kde sedeli vsetci kravataci a tak sme boli oddeleni od Grekov konecne aspon nateraz mimo nebezpecenstva. Drzali nas tam este asi hodinu po zapase, potom nalozili na autobusy do Pirea a nechali tak. Hickey sa opat ujal slova a povedal ze ak sa dostaneme k vlaku, musime vsetci do jedneho vozna. To ak bolo namieste pretoze sme sa dostali k stanici plnej Grekov. Hned to vypuklo, Greci na nastupisti sa skusali dostat do vozna, okna praskali, bola to dost neprijemna situacia ale udrzali sme sa, aj ked to chvilami vyzeralo ze nas zlyncuju. Ak by sme neboli vsetci spolu, urcite by nas rozkuskovali, vdaka vsak Hickeymu a jeho taktickym manevrom, darmo chalan sa vie orientovat v tazkych chvilach. Tak sme to prezili a vacsina z nas sla do toho Irish baru kde sme predtym chlastali a vsetci sme sa zhodli ze na hlavnom zapase musime drzat spolu. Vseobecne citenie bolo, ze ak toto bol zapas iba 21 s niekolko tisicovou navsevnostou, co na nas vybalia na hlavnom zapase? Aby som bol uprimny, polovica z nasej 100-clennej skupiny vyhlasila ze na hlavny zapas sa nebudu unuvat po tom co zazili v Pireu.
Potvrdilo sa to na druhy den, Hickey najal autobus a vyrazili. Ja som siel vlakom.Vo vlaku tiez mohli byt nejaky anglicky fanusikovia ale ak boli, muselo ich byt velmi malo a drzali sa potichu a ja som nevidel nikoho kto by sa na fanusika podobal, nehovoriac o niekom kto by bol schopny ist do bitky ak by k tomu doslo ako predosly den. Dostal som san a miesto v Salonike a narazil na par typkov z West Hamu, dali sme si drinky ked to zacalo znova iskrit, celkom ako vcera so sgrupujucimi Grekmi, ktori po nas pluli a zacalo to byt huste.
Pohli sme sa k stadionu, nemohlo nas byt viac ako 20 a zbadali sme velky napis pre anglickych fanusikov aby sme sli k brane 15 alebo tak nejak. Tak sme tam dosli a nemohol som uverit vlastnym ociam, bol to 40 000 stadion s malym sektorom pre nas ktory bol ale ohradeny cervenou paskou. Neveriacky sme pozreli jeden na druheho a uvedomili si ze ak k niecomu dojde, tato cervena paska urcite nezadrzi po nasej krvi baziacich Grekov!
So skusenostou s predoslym dnom, na ktory sme mali este cerstve spomienky sme tam stali a modlili sa ze blesk nikdy neudrie dvakrat na to iste miesto, ale v nasledujucich minutach na nas prsal kadejaky odpad, sacky s mocom, kamene. Predtym nez sa stalo nevitane, nabehli svestky, otvorili branu a nahnali nas na travnik celkom ako den predtym, viedli nas dookola a postavili nedaleko striedajucich laviciek. Zvysok hry ubehol ako blesk a drzali nas tam asi este hodinu po zapase, potom nalozili do policajnych busov a odviezli naspat na stanicu. Neboli tam z nasej strany ziadne protesty, kedze nas tam znova mohli zlyncovat a hned ako sme vyrazili Greci hadzali do autobusov smetne kose a uplne saleli, kedze zapas prehrali.
Překlad: Pirky
{jcomments off}
