Už niekoľko dní pred sobotňajším odchodom do Nitry je jasné, že pod Zoborom nuda nebude a preto je pre nás veľkým sklamaním, že z BB vyrážame len dvadsiati, z toho do boja maximálne trinástka. Nitrania nám majú čo oplácať a my im dávame tú možnosť. Pred odchodom z BB klameme políciu, meníme miesto zrazu a odchodu a posielame im falošnú ŠPZ. Nitrianskym autom sa necháme navigovať cez okolité dedinky až do mestského parku v blízkosti štadióna, kde máme dohovorený piknik 13 na 13 bez ohraničenia veku. Cez tmavý park sa blížime k miestu, kde má byť zoskupená banda súpera. Keď ich zbádame, dávame sa dokopy aj my a bez váhania sa poberáme smerom k súperovi. Ten do nás nabieha, bitka je vcelku tvrdá, po pätnástich sekundách sa však z okolitých kríkov vynárajú ďalší a ďalší Nitrania s jediným cieľom – rozkopať nás na padrť. Takáto prevaha sa už ustáť nedá a tak skoro všetci končíme na zemi, kde nás skopávajú nažhavení Nitrania. Onedlho však už počuť policajné sirény a tak sa rozprchávame kade tade, niektorých z nás chytá polícia. Zo strany Nitry sa malo jednať o vendetu za Zlaté Moravce, očakávali sme ju, ale dúfali sme, že bude prebiehať férovou cestou, lebo aj v ZM boli počty vyrovnané. Klobúk dole pred niektorými Nitranmi, ktorí nechali emócie bokom, uvedomili si že ich konanie nebolo férové a po zapojení sa ostatných Nitranov do bitky sa stiahli. Pre nás tento výjazd priniesol ponaučenie, že v nižších počtoch sa už neoplatí riešiť nič a tak oznamujeme ostatným táborom, že ak sa im nepáči, že Banská Bystrica jazdí a stavia sa všade aj s nízkymi počtami, budeme postupovať rovnako ako ostatní. Raz za dva roky vyzbierame veľkú bandu a rozjebeme nejaký slabší tábor. My sme sa nikdy nikomu nedoprosovali, aby šiel s nami na počty, ale ak sa raz na dohodu pristúpi, tá sa má dodržať a na mieste stretu nemá čo hľadať dvojnásobné množstvo ľudí.
Hooligans Banská Bystrica
