Zo Žiliny vyráža o 15:30 jedným autobusom 46 ľudí (v tom 8ks Goral). Cesta prebieha v super nálade, niekto popíja alkohol, niekto energetické nápoje, niekto prezerá erotické časopisy, spieva sa, proste klasická cesta. Do Nitry prichádzame okolo 18:30, čiže asi hodinu pred zápasom. Máme info, že domáci sú v krčme pri štadióne, tak busom ideme priamo na štadión. Čo sa dialo tam… Ako prichádza náš bus, domáci asi začuli naše chorály, preto vybiehajú z krčmy. My zastavujeme a vyskakujeme z busu. Rozbiehame sa na domácich, ktorí majú v rukách pripravené poháre a krígle, ktoré neváhali použiť, asi preto dvaja naši berú zo zeme nejaké tyče. Domácich, ktorých sme asi zaskočili, sa dávajú na únik späť do krčmy. Vstup zablokujú železnými dverami a začnú po nás z terasy hádzať poháre, popolníky a neuveriteľne veľa kameňov. Buď bola krčma v prestavbe, alebo tie šutre mali fakt pripravené, inak si nedokážem vysvetliť ten počet kameňov, veď asi minútu a pol vkuse lietali z tej terasy kamene. Okrem toho letela aj kompótová fľaška a jedného z nás zasiahol kvetináč. Chceli sme stret, nie prehadzovačky predmetov cez múr terasy, no chceli sme asi len my. Nitrania celý čas hádzali a my sme nemali na výber, ako sa uhýbať a brániť pred kameňmi a inými predmetmi. Jeden z nás je zranený, keď mu jeden z lietajúcich predmetov rozrezal ruku. Do minúty sú na mieste policajti, ktorí majú taktiež čo robiť, aby ich nezasiahol nejaký predmet letiaci z ich terasy. Nakoniec nás polícia vďaka psom a donucovacím prostriedkom dostane ďalej od krčmy. Prebehne krátky konflikt, keď inkasuje pár policajtov. Výsledok – jeden zatknutý a obvinený za napadnutie verejného činiteľa. Ako kráčame k sektoru hostí, z krčmy vyliezajú domáci, ktorí začnú po nás trápne pokrikovať, nič viac.
V sektore hostí sa prvý polčas celkom slušne fandí, domácich nie je počuť vôbec (bohvie či tam aj niekto bol). Cez prestávku vznikne pri bráne konflikt s políciou, berú toho, kto im padne pod ruku. V 75.minúte prichádzajú do sektoru naši chalani, ktorých zhabala polícia. Jeden z nich bol takmer v bezvedomí, po zápase úplne, preto sme museli volať sanitku, takže zase sa pandúri ukázali. Zápas vyhrávame inak 2:0. Sanitka odvezie nášho chalana do nemocnice, polícia nás zatiaľ zavedie k obchodnému domu Metro, kde na kolegu čakáme asi 45 minút. Tam sa nám aj ozývajú domáci, že nás budú sledovať a keď nás opustí policajný doprovod, prekvapia nás, vraj niekde pri Hlohovci.
Okrem Nitranov sa nám ozývajú aj Slovanisti, ktorí išli zo zápasu v Ružomberku. Hovoríme im, že sa im ozveme podľa toho, ako to dopadne s Nitranmi. Prešli sme Hlohovec a to sme boli už asi 15-20 minút bez polície a po Nitranoch ani stopy. Voláme im, ale oni už odmietajú, vraj išli všetci do mesta, tak sa začneme dohadovať so Slovanistami, ktorí tvrdia, že ich je len jeden autobus. Tí to mali zaparkované na odpočívadle v Zamarovciach, tam sme mali aj zastaviť, no náš šofér s tým akosi nesúhlasil, donútili sme ho až na nasledujúcom odpočívadle (asi 5km po Zamarovciach smerom na Žilinu). Voláme so Slovanom, že nech to otočia oni, že my sa vrátim nemôžeme, oni súhlasia.
Ako tak počítame ľudí schopných do bitky, zisťujeme, že najlepšie bude stret počet na počet, keďže veľa našich bolo úplne zničených (či kvôli nitrianskej polícii, únave alebo alkoholu) a taktiež kvôli počtu Slovanistov, keďže keď sme prechádzali cez Zamarovce, videli sme dva busy, nie jeden. Napočítame 25 ľudí, Slovanista, s ktorým sme celý ten čas v kontakte, tvrdí, že Slovan so stretom 25 na 25 súhlasí, tak čakáme. Po chvíli príde prvé auto, to potvrdzuje, že je dohodnuté počet na počet a ešte nám jeho posádka pomáha upokojiť nášho nasratého šoféra. Ten dáva ultimátum, že o 0:45 odchádza (bolo 0:30). 25 ľudí čaká na belasých, tí prichádzajú presne o 0:45. Zaskakuje nás počet – 2 autobusy a zopár áut. Naivne očakávame férovosť a že sa do pol pása vyzlečie len 25 ľudí, ale nestalo sa tak. Namiesto toho do pol pása vyzlečených všetkých cca 100-120 ks a smerujú s chorálom k nám. Keď počujem hlášky typu “žiadne počty, zabijeme ich”, je aj mne jasné, že hrdosť a samovražedné sklony by mali ísť bokom a nahradiť by ich mal zdravý rozum. Preto radšej naskakujeme do busu a štartujeme. Autobus sa stáva terčom okopávania a demolovania, pár jednotlivcov chcelo naskočiť do busu, no ďalej ako k dverám sa nedostali. Odchádzame! Po pár stovák metrov zisťujeme, že nám chýbajú 3-4 chalani, ihneď zastavujeme a snažíme sa otočiť autobus. Našťastie sa našim podarilo ujsť len s minimálnymi zraneniami a ako sme zastavili, hneď nastúpili. Potom ešte pár telefonátov od belasých, ktorých však posielame do p_če za to, čo urobili. Podľa všetkých, najlepší hooligans na Slovensku a takto sa zachovať!?! Niektorí chalani z táborov Nitry a Trnavy povedali, že sa Slovan ozýval aj im, ale len my sme prijali a takto to dopadlo…
