Po cca kilometri sa napájame na 4-prúdovú cestu, ktorá vedie k štadiónu Marakany a po nej už kráčaju tisícky fanúšikov Zvezdy. Fanúšikovia Partizanu idú z opačnej strany mesta. Mesto je vlastne rozdelené na dve časti, všade sú prítomné desiatky policajtov. Po zhruba polovici cesty sa dav rozdeľuje na viacero menších cestičiek. Jednou z nich sme sa vybrali aj my dvaja. Keď tu zrazu zboku kráča s hukotom na nás asi 30 grobarov, ktorí si razili cestu cez dav zvezdašov (nutno podotknúť, že tu sa nachádzali zrovna normálni ľudia a nie ultras). Vzhľadom na dobrú náladu z predošlých dní sme na tento prechod reagovali pokrikmi na nich, ktorí nám ich opätovali (celkom komická situácia že dvaja Nitrančani začali pokriky ku ktorým sa pridali ostatní Srbi). Po príchode k štadiónu prichádza na rad kontrola, ktorá prebehla asi tak, že keby chcem tak prensiem na štadión aj Škodu 120. Lístok sme mali do kotla DELIJE (pre neznalých - tak sa nazývaju fanúšikovia Crvenej Zvezdy) stál iba cca 3€.
Prišli sme cca 45 min. pred stretnutím, a už teraz sa kotol skvele zaplnil. To isté na opačnej strane Grobari. Všade okolo nás pobehujú skupinky rôznych sekcií Delije. Pripravuje sa choreografia, vešajú sa vlajky, pripravujú bubny... Keď sa cca pol hodinu pred zápasom na vúchodnej tribúne rozhodne cca 200 Grobarov robiť čistky na tribúne (jedná sa o viacmenej neutrálnu tribúnu). Veľký dav ľudí uteká a ustupuje, ale naproti nim už ide staršia generácia Zvezdy, ktorá už chodí v kľude na túto tribúnu a nastáva mela, ktorá bola vo väčšine médií. To samozrejme nenecháva nikoho v kotli chladného (kotol Zvezdy cca 13 tisíc ľudí) a stovky ľudí sa snaží dostať na východnú tribúnu. To sa im nedarí, pretože zasahuje polícia. Na východnej tribune je už viacmenej kľud. Ale zato z kotla Zvezdy nonstop lietajú sedačky a bengále do policajtov, ktorí vstúpili do ich sektora (pozn. bolo to prvýkrát od r. 2006). Všetko to doprevádza neskutočný hukot a chorále. Je tu k videniu mnoho ľudí zo Spartaku Moskva. Pekne bolo vidieť ako takéto veci vnímajú Srbi. Pre nich to bola neskutočná urážka že k nim vstúpila polícia. Otec so synom, ženy... všetci proti nim. My sme sa nestačili čudovať. Každopádne po pár minútach sa situácia ukľudnila a už iba sem tam letel nejaký delobuch, alebo sedačka.
Začal sa zápas a nastalo peklo, kvôli ktorému sme sem prišli. Kotol viedlo asi 10 lídrov rozmiestnených po celom obvode za pomoci megafónov a sem tam za pomoci aparatúry. K videniu boli aj facky, alebo rozbitý mobil keď niekto nefandil ale natáčal video (niečo neskutočné a niekedy mám dojem, že by sa to patrilo spraviť aj u nás v Nitre). Na sedačkách boli pripravené červeno-biele vlaječky a obrovska plachta s nejakým hráčom. Do toho sa odpálilo kvantum ohňov (zaujímavosťou bolo, že niekoľko minút nebolo vidieť takmer nič, ale nikomu to nevadilo). Neskôr bolo odpálených asi 100 dymovníc a podľa toho to aj vyzeralo. Fantastická atmosféra, hukot, burcovačky. Potom bol polčas a jeho veľkým mínusom bolo ryžovanie na vlastných ľuďoch v bufetoch. Boli iba 2 (!) na celý dav a značne predražené. Nás vyšla 2l Fanta 4,5 € čo je pre miestnych veľmi veľa. Zároveň sme videli ako niekto z miestnych omočil stenu kde bol grafit DELIJE, za čo dostal 3-4 otcovské a vyhodili ho zo štadióna za to, že si neváži svoje farby (neskutočné).
V druhom polčase atmosféra gradovala, bola viac intezívna. Zaujímavosťou bolo, že sme sa angažovali v organizovaní fandenia v našej oblasti a s nami si to zjavne užívala vačšina okolostojacich. Na druhej strane štadióna odpalujú Grobari cca 500 bengálskych ohňov, čo vytvára neopakovaťelný efekt. Hra sa prerušila kvôli dymu asi na 5 minút, počas toho je štadión vo vytržení (žiadny Real, Arsenal, Barca, Bayern, Liverpool...) ale toto čo je tu je fandenie. Je to fandenie do posledných síl, nonstop skákanie, tlieskanie a hlavne vysoká organizácia. Nezabudnuteľné bolo, ked pár krát líder s mikrofónom vyzval východnu aj západnú tribúnu aby sa všetci chytili za ramená, tak isto aj kotol a potom spoločne sa začalo skákať a spievať. Tá spolupatričnosť, súdržnosť fanúšikov všetkých vekových kategórií a to množstvo... to bolo niečo neskutočné!
Po konci zápasu ktorý sa skončil 0:0 (a mimochodom stál za veľké kravské) sa vačšina ponáhľala priam behom von zo štadióna domov, alebo do pubov a na druhý štadión do haly Pijonir kde hrala Európsku ligu basketbalu Crvena Zvezda - Cedetiva, kedže basketbal sa delí v Srbsku v rebríčku popularity s futbalom o prvé miesto.
Na záver snaď len toľko, že tento zápas ponúka neuveriteľný level fandenia, atmosféry a súdržnosti, na aký nemusí byť každý pripravený. Pre nich to je ich život, vášeň, ich všetko.Celé rodinné generácie si posúvajú svoje posolstvo komu fandia a na štadióne odovzdávajú naozaj úplne všetko. Snáď z toho fandenia a atmosféry prenesieme a pochytíme dačo aj my.
Zdroj: ultrasnitra.sk
Levná a kvalitní pyrotechnika z Prahy zde: www.shopultras.cz
