Najprv som nebol úplne presvedčený o tom že nápad ísť do Nórska v novembri je výborný. Slnko vychádza o 8smej, zapadá o 4tej, chladný vietor, sneh, vlhko, ryba na raňajky obed aj večeru. V tomto čase roka som si mal vybrať radšej dáky zápas v LaLige, piť cervezu, obzerať Španielky, večer sa stequilovať a ráno sa zobudiť na pláži. Mal som ale tušenie že by to mohol byť napriek tomu dobrý groundhopping. A bol !!

Letím Norwegianom priamo z Krakowa, wifi na palube, smažená ryba v menu. Je deň zápasu, a tak po prílete nebude veľa času na predzápasové túlanie po meste, to nechám na neskôr. V lietadle však mám možnosť naučiť sa pár chorálov od 60-ročej spolusediacej Nórky. Začína to zaujímavo. Na letisku hneď mením miestne koruny a utekám na bus. Kamarát Anders z Ultras Nidaros ma už čaká v Trondheime, po jazde asi 300 tunelmi vystupujem. Je 6 hodín do zápasu. Poberám sa spolu s ním na byt, kde mám možnosť sa socializovať s ďalším členom UN, čosi vypiť a zjesť a môže sa ísť fandiť. Prvé kroky vedu do baru v centre tohto 160 tisícového mesta. Klasický Pub, v štýle tých anglických. 2 metrový a 120kg sbskár, ktorý vyzerá ako Harald Sigurdson ma odmieta pustiť dnu lebo som určite Rus. Po intervencii od kamarátov z UN však pohode zapadám dnu. Kráčam na vrchné poschodie, ktoré majú pred zápasom vždy objednané miestny ultras. Zoznamujem sa a začíname piť. Pivo. Od miestnych sa dozvedám, že hoci ide o zápas Európskej Ligy, prvý krát majú v úmysle použiť pyrotechniku. Tá je na domácich zápasoch v lige legálna. Pred zápasom vyplníte formulár, čo a kedy idete odpáliť, dohodnete sa so security a hasičmi a môžete veselo dymiť a svietiť aj celý zápas. Mne však viac vonia ilegálna pyrotechnika, a chlapcom očividne tiež, hoc vidieť že sú trochu nervózni. Predsa len, odpáliť pyro na EL a potom čakať tučný šek od Uefamafie nie je niečo, na čo by boli v Nórsku zvyknutí. Veľké plus pre UN. Keď sme už pri šekoch, je nás pri stole asi 20 a každí bere kolo, hoci som hosť, po treťom pive už odmietam len dostávať a idem na bar zobrať 20 pív. Po platbe kartou príde smska so stiahnutou sumou vo výške hypotekárnej splátky... Väčšina osadenstva sú chalani z Ultras Nidaros, skupina založená v roku 1999. Nidaros je starý názov pre Trondheim, v časoch stredoveku to bolo hlavné mesto Nórska a mesto prvých kresťanských kráľov na čele krajiny. Na tribúne ešte funguje skupina UF13, čo sú väčšinou mladšie ročníky. Najväčšou skupinou je Kjernen, čo je oficiálny fanklub. Spoluprácu medzi skupinami si chvália. V Trondheime nefiguruje žiadna oficiálna chuligánska skupina Po pár pivách výchádzame do ulíc. Od rána sa v nich pohybujú aj priaznivci Zenitu. Väčšina z nich prišla autami a mikrobusmi. Dokopy ich môže byť na výjazde cca 500. No naša skupinka na žiadnych nenaráža. Ktovie ako by to vôbec dopadlo. Po krátkej prechádzke vidím štadión Lerkendal. Kapacita štadióna je 21.000 miest a je to druhý najväčší štadión v Nórsku po národnom v Osle. Veľmi pekná architektúra. Allseater, celý zastrešený a strechu na horných poschodiach držia podporné tyče ako v starých štadiónoch v Anglicku, aj sklon tribún je celkom slušný. Ešte pred štadiónom na semaforoch stojí pár SUVčiek, z ktorých Rusi mávajú vlajkami na okoloidúcich, pár chalanov sa rozbieha, ale auta gumujú a odchádzajú priamo na sektor hostí. Poďme na sektor aj my. Je to vrchné poschodie tribúny Adressa stand. Celý vrchný sektor počas zápasov stojí. Na plote sú vlajky ULTRAS NIDAROS, UF13, Nórska vlajka, a veľká ROSENBORG BALLKLUB a NORDENS STHOLTET

Po príchode hráčov na ihrisko sa odpaľujú domáci množstvo pyra, strobáčov, ohňov. Žiadna iná choreografia nie je prezentovaná. V kotle sa zišlo zhruba 2000 fanušíkov. Líder si pomáha reprákmi s mikrofónom a jedným bubnom. Support je dobre organizovaný, na tribúne je poriadok, všetci dvíhajú ruky, a zjapú naplno. Stále mi v choráloch chýba trochu vášne, ale tak som v Nórsku nie? Zatiaľ slušné. Ešte lepšie je to po góle s penalty. Dole na plote chcem ukázať čo je to vášeň, tak si po góle vyzliekam bundu, mikinu triko a idem hore bez. V ošiale mi padajú moje handry cez zábradlie z vrchného poschodia na spodnú tribúnu a miznú v dave. Jebal to pes. Vonku je -4C. Na sektore hostí je zhruba tých 500 fanušíkov Zenitu. Všetci v modrom, dokonca im boli dovolené aj mávačky a banderi. Vyzerajú solídne. V druhom polčase ich okolo 150 odfandí bez tričiek. Na plote je množstvo vlajok ale z diaľky nespoznávam veľa okrem Imperiálnej kvôli farbe. Cez zápas spontánne odpaľujú hlavne dymy. Po góle v nadstavenom čase pár z nich končí aj na ploche spolu s pár stoličkami a nasleduje konflikt so securitkou. Po zápase je v uliciach oveľa menej polície ako by som čakal, ale nie som svedkom žiadnej akcie. Pri odchode z tribúny nachádzam svoje oblečenie za ktoré som rád. Uberám sa na ubytko. Ďakujem Andersovi a dohadujeme sa že ráno sa stretneme a ukáže mi ešte Trondheim. Na ubytku stretávam partiu Zenitu v tričkách Music Hall, snažím sa s nimi spraviť rozhovor, dokonca si to nahrávam ale sme všetci na šrot. Škoda. Ďalší deň na ceste spať niekde vo Švédsku za 30 sek. Vyhráva 45 kúskov Music Hall+priatelia nad 45 bojovníkmi Firman boys. Stretli sa už toho istého roku v júly 17x17 a toto bola druhá porážka Firmanov. Druhý deň tripu robím fotečky po Trondheime, je to fakt riadne pekné mesto. Večer odchádzam nočákom do Osla kde som ráno. Obieham centrum na rýchlo, ďalšie fotky a stretávam ešte niekoľko skupiniek Zenitu. Zvyšok času stretávam na hl. stanici kde to vyzerá ako v Mogadišu. Komplikovaná no záživná cesta domov pokračuje cez Sandfjord Oslo, odkiaľ odlietam do Gdansku a následne LOTom do Krakowa. Výborný trip a určite nie moja posledná návšteva nad 60tou rovnobežkou. Veľká vďaka ULTRAS NIDAROS a hlavne Andersovi za sprevádzanie a pomoc s lístkami.

FanTomas

Additional information