Třetí pokračování vybraných částí knihy o ICF. Jsou čtyři hodiny a pětačtyřicet minut - ti kdož bydlí v okolí Upton Parku zaslechli poslední výkřik davů ze stadionu. Teď půjde do tuhýho...

Druhé pokračování vybraných částí knihy o ICF. Je 28. Ledna, šest hodin ráno, kolona 8 autobusů autobusové společnosti Swallow opustila hotel Swallow stojící blízko dálnice M25. Pasažéry je čtyři sta členů dříve nechvalně známé InterCity Firm.

Na četná přání čtenářů hooligans.cz a díky usilí a snaze člena fóra hooligans.cz Abdula jsme se rozhodli zpřístupnit vám některé zajímavé pasáže z knihy od Casse Pennanta Congratulations. You have just met the I.C.F., pojednávající o jednom z nejlepších a nejznámějších anglických gangů v dobách zlaté éry evropského chuligánství. Abdulovu rozsáhlou překladatelskou činnost jsme rozdělili na menší části. Tyto části by měly vycházet 2x týdně ve formě článků na hooligans.cz. Četba se výborně hodí pro dlouhé dny v práci a na vhodné zabití času pro záškoláky. Vznikne pro ni nová sekce na hlavní stránce.

The War Wagon – Bojový voz, 2. časť
V tých časoch, keď len málo mladých ľudí vlastnilo auto a autobusy neboli v dňoch zápasov veľmi využívané, cestujúci futbalový fanúšik mal obmedzený počet možností k preprave: vlakové futbalové špeciály, bežné vlakové linky, prenajaté dodávky, alebo stopárov palec.

The War Wagon - Bojový voz, 1. časť
V tú sezónu som sa snažil ísť na každý zápas a pamätám sa, že som vynechal len jeden, vonku s Coventry, pretože som si v piatok v škole zlomil nohu. Dali mi sadru, ale žiadne barle. Snažil som sa trvať na tom, že pôjdem s metlou pod ramenom, ale mama zúrila a ja som bol uzemnený.

Stopárov sprievodca násilím, 8. časť
Nemal som na výber, len bežať na cestu a držať sa policajného koňa, ktorý behal okolo v snahe zastaviť bitku. Nemohol som sa ho pustiť. Stratil som bratranca a nakoniec aj ďalších fans United. Nebol tu žiadny krik, žiadne „Poďme, držme to“, pretože toto nebol špeciál s futbalovými výtržníkmi.

Stopárov sprievodca násilím, 7. časť
Je dosť zábavné, že v skorých sedemdesiatych rokoch niektorí žurnalisti písali, že futbalové chuligánstvo dosiahlo svoj vrchol. Keďže skinheadi si nechali odrásť vlasy a prijali uhladenejší výzor, a niekoľko pôvodných tribúnových lídrov zo stredných 60. rokov zostarlo a usadili sa s manželkami, deťmi a záväzkami, boli takí, čo verili, že najhoršie dni sú za nami.

Stopárov sprievodca násilím, 6. časť
Londýn bol najlepší: Euston Station, špeciálny príchod o 12.30. Tisíce fanúšikov United z Londýna, z kade tade, čakajúcich na to, aby mohli nastúpiť. Príchod špeciálu bol signálom pre niekoľko hodín devastovania. Vždy to miesto bolo rozmlátené.

Stopárov sprievodca násilím, 5. časť
Tú dobu si fanúšikovia privlastnili vlastné endy, kde sa zhromažďovali hlavní rozkrikovači, bitkári a osobnosti. Bol tu Kop v Liverpoole, Shed v Chelsea, North Bank v Arsenale, Holte End vo Ville, a tak ďalej. Stretford End, ten obrovský priestor tribún za jednou z bránok na Old Trafforde, bol náš ohniskový bod. Rýchlo sa stal jedným z notoricky najviac známym endom vo futbale.

Stopárov sprievodca násilím, 4. časť
Vyprázdnili sme krčmu a na pochod sa pustilo 250 ľudí, skupina z Wytenshawe na čele. Niečo mi však nesedelo, a to že nikto ani raz nespomenul zabratie ich tribúny. Nemali sme žiadnu policajnú eskortu. Čím bližšie sme mali štadión, tým viac boli ulice preplnené fanúšikmi zlievajúcimi sa do jednej vriavy.

Stopárov sprievodca násilím, 3. časť
Upozornili nás však na jeden fakt, že toto bol veľký deň aj pre nich. Taktiež čakali celé leto kedy príde Red Army a ak by chceli zabrať našu tribúnu, museli by sme snažiť najviac ako sa dá. Mesto ožilo, všade vzplanuli malé bitky, hlavne potom, čo otvorili krčmy. Ani pivo sme si v pokoji nemohli užiť, a tak sme sa prechádzali okolo železničnej stanice, stretávajúc ľudí a rozprávajúc, čo sa stalo a kto bol kde.

Stopárov sprievodca násilím, 2. časť
Po vypočutí mojich vzrušujúcich príhod z výjazdu, zvyšok môjho malého gangu dychtil po ceste za zápasom United. Zvykol som sa potulovať po všetkých častiach Wythenshawe – Benchill, Woodhouse, Park, Newall Green, Peel Hall a tak som poznal mnoho ľudí môjho veku i starších. Nikto z nás nemal peniaze, a tak začalo pravidelné stopovanie. Neviem, čo si o nás mysleli naši rodičia, že čo robíme v našich skorých tínedžerských rokoch, ale nikto z nich nás nezastavil.

Additional information