Atény away Je mnoho dôvodov prečo navštíviť Atény a nie je dôvod prečo tam neisť! Stojí to za to! Najlepšie na Aténach je, že hoc pôjdete hocikedy, vždy sa tam bude zápas s atmosférou na ktorý sa dá pozrieť. V lete, v zime, v strede týždňa, na Vianoce, Veľkú noc, samozrejme cez víkend. Hocikedy. Väčšina z nich ma možnosť ponúknuť slušnú atmosféru, niektoré idú cez limit toho, čo sa dá bežne vidieť v Európe. Rozprávam o jednom meste, v ktorom žije polovica krajiny. Zhruba 5.000.000 aglomerácia. Nájdete tu mnoho klubov, medzi najznámejšie patria Panathinakos, Olympiakos, AEK Atény, Panionios FC a Atromitos. Drvivá väčšina klubov v Grécku sú športové spoločenstvá – zväzky. To znamená že pod znakom a farbami jedného klubu nájdete množstvo športov, prevažne olympijských, od mládežníckych kategórii až po Áčko. futbal, basketbal, volejbal, vodné pólo, hádzaná, atletika, stolný tenis, box, teakwondo, jachting, kanoe, šerm plážový volejbal atď. Všetko ako mužské, aj ženské. K tomu si pridajte fakt, že takmer vždy tieto tými nastupujú aj v Európskych súťažiach a máte výsledné množstvo zápasov, ktoré môžete navštíviť behom sezóny. Na území o veľkosti Andorry. Behom hlavnej sezóny môžete vidieť parádne zápasy od štvrtka do nedele, keď si naplánujete víkend správne ako ja ☺ Vybral som si dva zápasy po sebe. Európsku ligu, jej skupinovú fázu medzi Olympiakosom a Luxemburským Dudelange a derby v Eurolige basketbalu medzi Panathinaikosom a Olympiakosom. Ten istý víkend som mohol ešte navštíviť domáci zápas AEK Atény v basketbale, Panionios FC futbal s nováčikom alebo derby medzi Olympiakosom – Panathinaikosom vo futbale. Ženský volejbal a mužské vodné pólo nespomínam. Za 4 dni!!

Štvrtok: Dolietam na obed do Atén a hneď beriem bus do centra. Cesta stojí 6€ a trvá podľa dopravy cca 90 min. 5 denný transport po meste na celú MHD sieť 9€. Po jazde vystupujem v samom centre. Námestie Syntagma. Okamžite spoznávam toto miesto, siluetu parlamentu. Je to miesto jedných z najväčších nepokojov v histórii Grécka a Európy v rokoch 2008 a 2012. Viac ako 2 týždne 300.000 ľudí bojovalo deň a noc s stretoch s políciou. Tie protesty a rebéliu majú proste v krvi. Pokiaľ si tu kúpite pivo a budete čakať, za hodinku určite dáky protest vzhliadnete. Tu sa protestuje nonstop. V čase môjho príchodu asi 100 členná skupinka anarchistov s transparentmi krúži v policajnom sprievode 2 pochôdzkarov, tí len dohliadajú na to aby udržali akú takú premávku, nikto tomu neprikladá dáky význam. Vitajte v Aténach!

Ďalšia zastávka Omonia a môj hotel na nasledujúcich 4 dni. Druhú zastávku z metra od Syntagmy vystupujem z podchodu. Na kraji ulice zaparkovaný obrnený policajný bus s 30 acabmi vnútri. Pár ich postáva von. Kompletne nahodení do zásahového, štíty, prilby, dymy, každí s vlastným hasičákom na opasku. Štvrtok o druhej poobede. Majú rotácie. 24/7 a stoja na každom rohu v každej štvrti v Aténach. Proste, pre prípad. Omonia bývala v 90tych rokoch bulvár Atén. Kríza a posledných 10 rokov, recesie a bohatí developeri ktorý potrebovali dostať smažky z iných častí Atén do jednej koncentrácie znížili ceny bytov tak umelo v tejto štvrti, že by ste ju už len ťažko spoznali, ak ste tu niekedy predtým žili. Kto videl dáky dokument o Detroite v 90tych, tak toto je 7 krát horšie. Našťastie do hotela to mám len dva bloky.

Neskôr, toho istého dňa, beriem metro na juh mesta, do Pireasu. Metropolitná časť Atén, ale považuje sa za samostatné mesto, prístav, so zhruba 170.000 obyvateľmi. Domov Olympiakosu. Na zastávke metra Faliro, hneď ako vystúpite, zistíte kde sa nachádzate. Zatiaľ som nebol v inom meste v Európe, ktoré by bolo viac potagované a pomaľované ako Atény. Každý jeden m2. PAO, G13, G7, AEK atď všade. Tu v Pireuse nájdete len červeno-biely street art. Na ľavej strane prístavu sa nachádza štadión Mieru a Priateľstva (haha) – basketbalový stánok Olympiakosu a hneď oproti štadión Georgisa Karaiskisa – chrám futbalu.

Aj napriek tomu že hrajú len s Dudelange, dve hodiny pred zápasom sa v okolí štadióna pohybuje značné množstvo ľudí. Rovno pred stánkom s lístkami ma zastavuje fanúšik a pýta sa či mám záujem o lístky. Samozrejme, po mnohých cestách a zápasoch mám svoje skúsenosti a zážitky s dílermi lístkov, najmä v Taliansku. Pre istotu idem na pokladňu. Teta pýta 20€ ale musím kúpiť aj klubovú kartu za 10€. Hm. Chlapík pýtal 15€ za jeden. Risknem to. Ide so mnou až na turniket, kde mu zaplatím a turniket ma pustí. Prvý raz som kúpil lístok na čiernom trhu a bol pravý! Na to sa napijem.

Štadión má kapacitu 32,125. Postavený v 1895, následne zrenovovaný 1964 a 2004. Mám tribúnu oproti domácemu kotlu – Gate 7. Štadión je oflagovaný celý dookola. Domáci pomaly zapĺňajú kotol, a taktiež sa plnia ostatné tribúny. Domáci kotol bez pyra alebo choreografie. Ihneď od prvých sekúnd spúšťajú typický grécky support. Je to taký mix Balkánskych chorálov, ale s juhoeurópskou mentalitou. Je to celkom jedinečné počuť naživo, a podobné chorále nebudete počuť inde. Je to zvláštny pocit, mať dačo napočúvane cez web a youtube roky a potom to vidieť v reálne. Zimomriavky. Celý štadión je kotol. Polčas 4:0 a keďže support je v Grécku hodne naviazaný na výsledok hry, peklo. Najlepšie čo som v Európe počul, a to som už bol skoro všade :D. Konečný výsledok 6:1 v prvom sete.. Spokojný fanúšikovia po zápase cestujú domov, množstvo skútrov, motoriek a metro. Rozdiel medzi inými mestami je v tom, že okamžite ako sa vydáte zo štadióna, každí schováva suvenír. Dres, šál, tričko, automaticky. Jazda cez mesto je dlhá a ako mi bolo povedané, súper nikdy nespí, hlavne po zápasoch ako tento, keď sa nepriateľ raduje.

Piatok: Po skvelých Gréckych raňajkách sa púšťam do ulíc. Keby som bol závislý od drog, na 500 metrovej ceste od hotela na metro zoženiem všetko. Celkovo, mesto je tradične špinavé. A celkom slušný mix kultúr. Atény za posledných 20 rokov prešli obrovskou migračnou krízou. Najprv v 90tych, počas vojny na Balkáne, druhou pred 5timi rokmi migráciou z Blízkeho Východu. Pakistanci, Iránci, Sýrčania, dokonca Filipínci majú v meste obrovské komunity – paradoxne, hlavne v okolí štadióna Panathinakosu. V centre Atén sa dá vždy dačo robiť. Vstup na Panteón za 30€, desiatky Afrických migrantov predávajúcich kokotiny, všade dáky suvenír shop, daká vykopávka, mačky, psy, grafity. Mimo centra je to lepšie, odporúčam prístav Pireas. Pláž je celkom ok, a hlavne je to všade inde Gréckejšie ako v centre. Čas zápasu. V Eurolige sa stretne PAO a Olympiakos. BC Panathinakos hráva domáce zápasy na O.A.K.A štadióne. Hala v Olympijskom parku na severe mesta, hneď vedľa Olympijského štadióna – ktorý na futbal používajú ako AEK tak PAO. Starý štadión PAO (Apostolos Nikolaidis Stadium) sa nachádza v Anmbelokipi. Od 1922 domov PAO, je súčasťou veľkého komplexu v ktorom okrem tohto 16.000 stánku nájdete legendárnu športovú halu Pavlosa a Thanasisa Giannakopulousa – prezývanú Hrobka. 2000cová hala. Všetko na státie. Ak ste videli niekedy foto alebo video z 80tych a 90tych rokov, kde sú na sebe natlačení vyzlečení magori 1 meter od palubovky a v hale je dym že nevidíte na druhý kôš, tak je to z tejto haly. Určite ju spoznáte. Odporúčam zastaviť sa keď budete mať čas zavítať do tejto časti mesta. V komplexe nájdete tiež ihrisko pre PAO rugby, box, šerm, lukostreľbu, zápasenie, vzpieranie, streľbu, plavecký bazén. 100 rokov sa to snáď neprerábalo. Ma to fajn atmosféru. Vo výstavbe má PAO nové centrum. 2013 došli peniažky, starý komplex už nepostačuje z kapacitných dôvodov, tak sa presťahovali po Olympiáde do Olympijského parku. Sadám na to isté metro, akurát do opačného smeru – na sever. S vedomým že nemám lístky (vypredané, lístky cez net len na Grécke alebo Cyperské platobné karty) prichádzam do areálu 3 hodiny vopred. Po kladnej skúsenosti z čierneho trhu, som pripravený zaplatiť 50€ za lístok. Najlacnejšie do kotla stáli 20€. Hala je obrovská. Všade okolo nej plot, sem tam ostnatý. Polícia už na mieste. 3 plné autobusy. Predsa len, len 3 hodiny do zápasu. Za najbližšie dve hodiny som si kúpil 6pack Mythosu, minimálne 4 krát mi bola ponúknutá marihuana, videl som policajnú naháňačku, pochod na 100 mopedoch ale stále žiadne lístky. Už som sa lúčil z možnosťou že sa dostanem dnu keď som to zbadal. 5 ultrasákov lezie cez plot na nezabezpečenom mieste. Rovno na chodníku v uličke z parkoviska kde ide had ľudí. Nikto to nerieši. Musím to skúsiť. 2 metrový plot neni problém a som dnu. Ďalší level je dostať sa priamo do haly. Na každom turnikete je chlap vo veste, ktorý raz za čas otvorí bočný vchod a pustí dakoho dnu. Za 50tku musí aj mňa. Našťastie, zistím že som v Grécku a peniaze nepotrebujem. Miestna skupinka mladých práve volákou skalou rozjebala okno na hale a lezie cezeň dnu. Okolo sa zhlukuje čoraz viac ľudí, ktorý sa cez črepiny tlačia dnu. Už sa dostávam na rad na prelez keď dobieha SBS a ACAB, rozháňajú dav a zadebňujú okno. Je to vpiči. Neni. Na druhej strane počujem rámus. Ďalšie vysklité okno. Tentoraz to stíham a preliezam rovno do haly. Ešte pomáham asi 70 ročnému pánovi s paličkou aby sa nezachytil o črepiny pri preliezaní. Som dnu. Z vnútra je ešte väčšia. 22,500 sedačiek. Pripomína mi veľmi haly z 90tych rokov, hoci bola postavená krátko pre olympiádou. Špaky všade po zemi, rozjebané pisoáre, povybíjané okná, miniatúrne bufety. Perfektné! Okolo celej palubovky je natiahnutá sieť ako na hokeji za bránou. Hosťujúci hráči majú vlastnú 2 metrovú stenu okolo striedačky ktorá ich ochráni. Gate 13 v rohu už zhruba v 7000 ľuďoch rozbieha support. Celkovo, hala je zaplnená viac ako je miest, odhadol by som to na 25,000. Bez hostí. Už som to pochopil. Proste to nejde. Hostia by sa nedostali ani len ku hale, nie to ešte dnu. A taktiež žiadny chľast, pivo. To je ako liať benzín do ohňa. Atmosféra je neopísateľná. Vidieť Horto Magico naživo v 25,000 hale. Takúto atmosféru ťažko zažiť inde na basketbale. Partizan, Cervena Zvezda a Turecko. To jediné tomu môže konkurovať. Domáci vyhrávajú po tom čo otočili v tretej štvrtine. Z haly vychádzam normálne východom. Zaslúžim si pivo.

Sobota Trochu oddychu. Požičiavam auto a idem sa previesť. Pozrieť dáke staré skaly do Delph, zožrať najlepšiu Mussaku v Grécku, okúpať sa do termálnych prameňov a pozrieť miesto bitky pri Termopylách a odfotiť sa zo sochou Leonidasa. Za smiešne prachy dosť zábavy.

Nedeľa: Večer sa hrá v Pireuse derby medzi Olympiakosom a Panathinaikosom vo futbale. Rád by som ho stihol, no pretým musím ešte odbehnúť Maratón. Vstávam o 06:00 a ešte ma bije ako kameň v miešačke po pivnej noci. 06:00 odvážajú autobusy 18,000 ľudí do mesta Marathone aby si to mohli zabehnúť naspať. Na 20km konečne vytriezviem. Beží sa aj popri čiernej zemi. Časť Aténskeho okresu, kde v júny toho roku zomrelo 99 ľudí kvôli lesným požiarom. Zem je kompletne spálená, v pozadí len pár domov ktoré to ustáli. Popri trati miestny obyvatelia, všetci v čiernom. Silný moment. Všetky ultras a chuligánske skupiny Atén vtedy poskytovali postihnutým pomoc, či už priamo pri požiaroch alebo následne zbierkami, poskytnutím ubytovania a podobne. Dokončím Maratón 90 minút pred výkopom derby. To už nedám.

Pondelok: Let späť. Doobeda ešte termín u tetovača. V Aténach je ich množstvo, sú vcelku kvalitní a ceny začínajú na 30€. Pokiaľ sa Vám podarí dohodnúť dákeho šikovného, ako sa podarilo mne, je to celkom výhodné, naviac, bez suveníru domov nechodím. Prestupujem na Syntagme kde zhruba 500 dôchodcov krúži okolo námestia a protestuje za vyššie dôchodky. Bus. Let. Domov. Celkovo? To čo som tu videl na tribúnach je to najbližšie k Južnej Amerike čo asi v Európe môžeme zažiť. Vybral som si síce dobré zápasy, ale tá vášeň je jednoznačne jedna z najlepších. Kombinácia takmer žiadnych pravidiel v uliciach, žiadnych kamier, polícia vždy a všade prečíslená a koncentrácia fanklubov na tak malom teritóriu s toľkým množstvom zápasov robí z Atén doslova vojnovú zónu 24/7. Zážitok.

FanTomas

Additional information