„Naše derby“. Unikátne derby, ktoré treba navštíviť. Samotná Galícijská krajina dáva atmosféru, akú nenájdete nikde. Začnime pár faktami. Galícia. Severozápadné Španielsko. Vlastne, Španielsko.. žiadna Korida, žiadna Sangria, žiadne slnkom zaliate pláže, Španielky hore bez, žiadna Španielčina. Hovorí sa Galego. Dážď od septembra do mája. Teploty klesajú pod nulu. ihličnaté lesy, hmla, vysoké útesy, cez zimu sneh. No a v tejto krajine dve mestá. Vitajte vo Vigu. 20km dlhý tiahnuci sa prístav, mesto tvorené robotníckou triedou. Domov Celty Vigo. Celta – od slova Celtic – keltský – pomenovaný podľa pôvodných obyvateľov tohto územia – Keltov. Odkazy na Keltskú kultúru badať po celom meste. Od rôznych mystických grafity na budovách po povery o ľuďoch strácajúcich sa v miestnych lesoch pri stretoch s morénami.. Keď som to začal rozoberať s miestnymi, prestali byť priateľský a naznačili aby som odišiel 

200km severne od Viga leží La Coruňa. Zatiaľ čo vo Vigu sa pracuje v dokoch, La Coruňa relaxuje. bulváre, Estrella, relax. Môžete chodiť rybárčiť na skaly, alebo pašovať kokaín z Kolumbie cez nedostupné útesy. Ľudia mora, ako sa miestny nazývajú tu žijú veľmi pestrý život. Derby začínam zobudením sa na zvuk gájd. Bývam v apartmáne hneď vedľa štadióna, a už o 11:00 sa ľudia začínajú schádzať, grilujú pod balkónmi, každí v drese, šály. Ako zvykol rozprávať môj starý otec – raňajky sú najdôležitejší nápoj dňa, vyberám pivo z chladničky a idem do ulíc. V uliciach cítiť, že to nie je obyčajný deň. Všade v okolí štadióna už 5 hod. Pred zápasom ľudia so suvenírmi, postávajú na uliciach. Krčmy v okolí štadióna sú totálne plné. Natrafím na bar Celtras – hlavnú chuligánsku skupinu Viga. Klasický Irish Pub. Zhruba 50-70 miestnych pred podnikom, nedarí sa mi do neho dostať. Pred barom sa prezentujú transparentom “quen cala otorga r.b. complieces”, vo voľnom preklade známe smrť konfidentom. K tomu pár ohňov, pár rozbitých pollitrov. Niekoľko členov v tričkách St. Pauli. Celá hooligans scéna, v Galícii, ako aj inde, napr. Baskicku alebo Katalánsku je silno separatistická a až na pár výnimiek silno pro-ľavicovo orientovaná. Na druhej strane parku, pod balkónmi bytovky sa zhromaždilo asi 100 ultrasákov, odpaľujú dymovnice, petardy, ohne. Do zápasu zostávajú 4 hodiny. Väčšina ľudí v uliciach postávajúcich pred barmi sa púšťa do chorálov, najčastejšie Puta Depor – Puta Riazor resp. Oleee seconda (Deportivo po sezóne zostupuje do serie B po 4 rokoch) Zrazu dole ulicou, smerom ku štadiónu, vidím zberať sa veľkú skupinu ľudí, smerom ku vstupu do štadióna. Nasledujem dav. Zhruba 50 policajtov si začína nasadzovať helmy a chytať do rúk obušky, štíty. Je čas príchodu autobusu hráčov Deportiva. Cca 300 členný dav začína odpaľovať dymy a hádzať smerom na autobus fľaše. Autobus v sprievode 4 policajných dodávok parkuje a fízli dostávajú dav pod kontrolu. Žiadne zatýkanie, len ľudia sú zatlačení zruba o 20 metrov ďalej. Tí sa pomaly rozchádzajú. Idem na ďalšiu Estrellu, po ceste stretávam ďalšiu skupinku miestnych v čiernom, ktorý sa snažia hľadať v dave ľudí so suvenírmi Deporu, ale nikto zatiaľ nie je takí hlúpi. 30 minút pre zápasom odchádzam na sektor. Lístok som mal kúpený už deň dopredu. Tuším dákych 20€. Štadión je zaplnený na 90%. Aj napriek istému zostupu sa v sektore hostí objavuje skupina zhruba 200 fanúšikov La Corune. Medzi nimi cca 70 členná skupina Riazzor Blues – hlavnej chuligánskej skupiny Deportiva. Prezentujú sa dvoma malými vlajkami na plote. Pre zápas má sektor hostí pripravenú prezentáciu malých mávacích vlajok. Na domácej strane registrujem na štadióne až 4 sektory aktívnych. Ten najväčší kotol sa nachádza za bránou oproti sektoru hostí, v ňom sa nachádza aj spomínaná skupina Celtras. Zhruba 200 ľudí, na plote s visiacou vlajkou Celtras a pár mávačkami. Taktiež sa v ich rukách nachádzajú aj nafukovacie makety s číslom 2, ktorými provokujú

hostí celý zápas. Za opačnou bránou sa nachádzajú dve skupiny. V ľavej časti Comando a v pravej Carsamäns. V dolnej časti hlavnej tribúny fandí ďalších cca 100 ľudí v dresoch a šáloch. Počas nástupu hráčov na plochu spievajú oba sektory, ako domáci tak aj hosťujúci hymnu Galície. Množstvo ľudí si taktiež donieslo na zápas vlajku Galície. Počas hymny je na Maracador tribúne vytiahnutá sektorovka s logom Viga. Support sa mi zdá trošku slabší. Hlavne preto lebo jednotlivé kotle sú od seba ďaleko, menej početné vzhľadom na návštevu a pri choráloch nespolupracujú. Najhlučnejšie tak vyznievajú pokriky proti Deporu, do ktorých sa zapája celý štadión. Viac ako 20.000 ľudí navštívilo toto derby. V sektore hosti je vidieť množstvo Tureckých vlajok a pár Tureckých dresov. Fanúšikovia domácich prezývajú hostí Turkami, nikto nevie prečo, ale Depor tomu zostal verný v štýle, „ok, tak sme Turci“ a už niekoľko rokov tak nosia na štadión Turecké zástavy. Na domácej strane zas vidieť niekoľko dresov a vlajok Portugalska  Štadión pôsobí veľmi staro. V útrobách a na toaletách tečie po stenách voda, všade pleseň, sedačky sú zasadené na hrdzavých nosníkoch na starom betónovom ovály z ktorého trčí tráva. Všade špaky. Stará dobrá romantická víkendová kulisa. Po zápase hráči Deportiva pod sektorom hostí ďakujú fanúšikom za support, ktorý bol na počet a fakt zostupu na solídnej úrovni. Zatiaľ čo neutrálny fanúšikovia odchádzajú zo štadióna, domáci Celtras majú jedinú možnosť prísť sa rozlúčiť s hosťami pred ich zostupom do druhej ligy. Zhruba 50tka domácich uteká cez prázdnu tribúnu rovno pod sektor hostí, no v tom spoza rohu vybieha polícia a bez jediného úderu zaháňa domácich naspäť. Je treba povedať, kto už mal skúsenosti niekedy s poriadkovou políciou v Španielsku, je fakt že sú to poriadny vymetenci. Hostí po zápase odvážajú údajne až do Coruni. Záverom. Nie je to najväčšie hardcore chuligánske derby, neuvidíte na ňom nenormálne prepracované choreografie, ohlušujúci support ani tony odpáleného pyra. Je to nefalšované derby, dvoch miest ktoré sa nenávidia vo svojej časti sveta. Odporúčam navštíviť.

FanTomas

Additional information